DAV

19.október 2017 / prišlo nám mailom - zamyslenie

Osho.
Vlastným menom 
Rajneesh Chandra Mohan Jain (1931-1990), guru, indický profesor filozofie. Originálny, provokatívny, kontroverzný.

Pri čítaní ktorejsi jeho knihy či myšlienok mi niečo prišlo na um. A potom sa mi akosi sama poskladala iná mozaika...



Všetci sme si rovnocenní. Ale byť rovnocenný neznamená byť podobný, nedajbože rovnaký. Lebo každý z nás je jedinečný, originálny. Každý z nás premýšľa, cíti inak ako tí druhí, či nie? Čo myslíte, kto je najväčším nepriateľom jedinca, jednotlivca, ktorý zmýšľa inak ako iní? Myslíte, že niekto ďalší, čo zmýšľa úplne opačne a je jeho veľký protivník? Nie.
Ale až na našom žilinskom call centre som pochopila jednu z Oshových myšlienok...

 

Dav

Najväčším nepriateľom jedinca je dav. Dav neznáša jednotlivcov. Dav miluje vodcu. A dav miluje dav. Vodca je ten vpredu, ostatní sú tí všetci naokolo, všetci rovnakí. Dav odsúdi každého, kto sa davu vymyká, kto je sám sebou, kto si nárokuje na svoju slobodu, kto robí veci bez strachu, čo na to povie dav.

Osho to napísal ešte krajšie. Niečo v zmysle, že 'tí iní', rebeli, sú ako nekontrolovaný oheň a dav si nemôže dovoliť, aby im dovolil šíriť ich slobodu. Náhodou by sa stalo, že v tom dave vznikne nový slobodný človek, ďalší slobodný človek a ďalší a ďalší, a spustí sa reťazová reakcia... A je po dave. Rebela sa treba zbaviť.

Je ľahké riadiť masu ľudí. Preto tí, ktorí sú pri moci, nenávidia jednotlivcov. Potláčajú ľuďom individuálnu slobodu, chcú, aby boli niekým iným a nie sami sebou. Vyvolávajú vo vás pocit, že k nim nepatríte, že si nevážite dobrotu vodcu a silu davu, ktorého ste členom. Že si niečo nezaslúžite, že ste nehodní, ubohí a zbytoční. Je to niečo ako súčasť tajnej konšpirácie davu proti jednotlivcovi.

Nikde v prírode neexistuje pocit menejcennosti a ani žiaden komplex nadradenosti. Iba medzi ľuďmi. Ak splníte to, čo od vás väčšina chce, budete milovaní, rešpektovaní, uznávaní. Ale možno stratíte svoju vlastnú tvár. Vy budete pokrytec, tak načo vám bude ten ich rešpekt, úcta či odmena? Ak by som toto urobila, stratila by som vlastné miesto v živote, moju slobodu, moju tvár, moje vlastné JA. A načo mi budú ľudia, ktorí majú radi iba moju pretvárku, ale nemajú radi mňa, takú, aká som?

A čo tí, čo na tú hru na dav skočia? Bez ohľadu na to, ako veľmi sa budete pretvarovať a žiť vo vlastnom pokrytectve, hlboko v sebe budete cítiť, že zrádzate seba samého. Svoje JA. Nikdy z vás nebude niekto iný. Bude vám chýbať pocit uspokojenia, sebaúcty a hrdosti. Pocit dôstojnosti. Ak by ste boli sami sebou a nedovolili by ste, aby s vami manipulovali, aby vás ovládali, nikdy by ste tieto pocity nemali.
 


A čo mi to docvaklo na našom call centre? Bolo mi povedané - čo vlastne ešte chceš? Ani si nezaslúžiš, čo sme pre teba urobili. Máš skrátený 6-hodinový pracovný čas, aj vianočnú dovolenku si dostala, to nikdy nemal nikto z lízingu, nestačí ti to? Neviem, vôbec som sa nad tým takto nezamýšľala. Lízingáč je menej ako ten kmeňový? Nie je. Robím menej? Iste, však mi preto ubrali zo základu. Ale prečo by som mala mať pocit, že si to nezaslúžim? Ja mám z toho nejaké výhody? Tie pocítili hlavne moje deti, začala som stíhať školu, škôlku, ich výchovu, čas s nimi. To ma má mrzieť? Za toto som mala byť vďačná a byť ticho? Alebo som nevdačná a iné ako zmiznúť odtiaľto si ani nezaslúžim?

Raz jedna osoba na call centre povedala, že všetci sme istým spôsobom schyzofrenici. Nie, ja nie som a nebudem. Ale mnohí tam vedia, že to, čo robia, nie je správne, len rozum - alebo ako nazvať tú pretvárku - vyhráva nad pocitmi a intelektom. Čoho sa ten dav tak drží? Istoty? Bezpečia? Nechápu, že tam dnes už žijú všetci iba v neistote? Veď každý boží deň sa boja!!!
Stresu, prepustenia, nesplnenia plánu, vytýkačiek, vedúcich, kolegov, choroby... A aké istoty? Snáď okrem tej výplaty, z ktorej úžasné k.o. kritériá aj tak osekajú polovicu prémií, už dnes nemá nikto žiadne istoty. Každý sa tam dusí vo vlastnej šťave, odchádza zničený po padla a ráno sa s nechuťou vracia... Čo keby nemali ten poondiaty strach, konečne by sa nadýchli čerstvého vzduchu, slobody a iných nepoznaných vecí...? Silou-mocou sa držia toho, čo ich ničí a dusí!!

Ja som vlastne rada, že som odtiaľ preč. Že ma odtiaľ vyprášili ako psa. Lebo ten pes teraz dýcha čerstvý vzduch a je mu dobre... ostatní zostali a naďalej sa brodia v tom bahne... uzatvorení vo vlastnej mizérii diktovanej vodcom a davom...



možno vás zaujme:
Osho (wikipedia)
Čo by ste mali vedieť, kým začnete čítať knihy od Osha (SME blog/Marián Smolík)

19.10.2017 - ZŠ/DL

ANKETOVÉ OTÁZKY

Počet návštev 1731793
Počet loginov 85949