Kolektívne vyjednávanie

V nasledujúcom texte sú zhrnuté najdôležitejšie a najčastejšie všeobecné otázky týkajúce sa kolektívneho vyjednávania a dojednania obsahu kolektívnych zmlúv. Ďalšie okruhy, ktoré bude treba bližšie vysvetliť, budú priebežne dopĺňané podľa otázok k téme.
Podrobnejšie informácie o obsahu kolektívnych zmlúv sú v jednotlivých záložkách.

♦ Čo je kolektívne vyjednávanie a kolektívna zmluva?
Kolektívne vyjednávanie patrí medzi najvýznamnejšie práva zamestnancov. Toto právo však môžu uplatňovať len prostredníctvom odborového orgánu, resp. odborov, ak tieto pôsobia na pracovisku. Ak vo firme odbory neexistujú, kolektívna zmluva nemôže byť uzatvorená. Odbory sú totiž jedinou organizáciou, ktorá môže v zmysle Zákonníka práce so zamestnávateľom v mene zamestnancov uzavrieť kolektívnu zmluvu.

♦ Môže uzatvoriť kolektívnu zmluvu aj Zamestnanecká rada, ak pôsobí u zamestnávateľa?
Nie. Právo uzatvorenia kolektívnej zmluvy patrí výlučne odborovej organizácii. Zamestnanecká rada, ak vo firme existuje, má právo len na prerokovanie určenej problematiky a má právo na informácie.

♦ Čo môže byť obsahom kolektívnej zmluvy?
Vo všeobecnosti kolektívna zmluva upravuje vzťahy medzi zamestnávateľom a všetkými zamestnancami, resp. ich dojednáva na výhodnejšej úrovni pre zamestnanca ako je stanovené v Zákonníku práce.

Obsahom kolektívnych zmlúv býva najmä:

• hromadná úprava pracovného času
• akékoľvek nároky a dojednania v mzdovej oblasti, určenie množstva nadčasovej práce a pracovnej pohotovosti
• výmera dovolenky na zotavenie
• vyjednanie výšky odstupného pri prepúšťaní pri organizačných zmenách a odchodného pri odchode do dôchodku, či iné zohľadnenie sociálnej situácie prepúšťaných zamestnancov
• úprava prekážok v práci
• podmienky zabezpečujúce výkon funkcie zástupcom zamestnancov – odborovým funkcionárom
• v sociálnej oblasti je to dojednanie tvorby sociálneho fondu, jeho výšky a spôsobu jeho použitia, zabezpečenie sociálnej starostlivosti a účasti zamestnávateľa na doplnkovom dôchodkovom poistení
• vytváranie a kontrola podmienok ochrany práce a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
• a ďalšie dojednania podľa konkrétnych podmienok v danej firme.
   

♦ Prečo vyjednávať kolektívne zmluvy?
Postavenie zamestnávateľa a zamestnanca je na rozdiel oproti rovnocennému, napr. obchodnému alebo občianskemu právu charakteristické stavom nadriadenosti a podriadenosti vo vzájomnom vzťahu. Tento stav dáva jednej strane právo pokyny dávať a druhej strane ukladá povinnosť plniť ich. Táto nerovnováha je „vyvažovaná“ pracovnoprávnou legislatívou (najmä Zákonníkom práce), ktorá však určuje len minimálnu hranicu ochrany (napríklad maximálny pracovný čas, minimálne príplatky apod.), pričom nároky možno zvýšiť len kolektívnou zmluvou (kolektívne právo) alebo pracovnou zmluvou (individuálne právo).
Netreba asi zdôrazňovať, že individuálne dojednanie pracovných podmienok vďaka slabšej pozícii jednotlivca je omnoho zložitejšie ako pri uplatnení kolektívneho práva, kde je okrem iného možné, a to jedine pri tejto forme, využiť aj najsilnejší prostriedok vyjednávania – právo na štrajk.
Pochopiteľne, aj akékoľvek porušenie Zákonníka práce, či iných právnych povinností zo strany zamestnávateľa sa jednotlivcovi dokazuje ťažko, o prípadnom spore medzi dvoma stranami ani nehovoriac. Jediným prostriedkom na vyriešenie sporu, ak zlyhá dohoda, je súd. A vieme, ako často a s akým nadšením je bežný človek ochotný obrátiť sa na súd, riskujúc pri tom ďalšie zbytočné výdavky a tiež to, že výhra na súde takmer vždy zanechá na vzťahoch vo firme šrám, ktorý väčšinou zamestnanec tak či tak rieši odchodom. Preto predchádzanie sporov, či ich riešenie prostredníctvom odborov je pre obe strany väčšinou prijateľné a aj zamestnávateľ je ochotnejší prijať navrhované riešenie pri dohode ako sa podvoliť rozhodnutiu súdu a priznať prehru v spore.

♦ Aká je doba platnosti kolektívnych zmlúv?
Pri vyjednávaní kolektívnej zmluvy sa dohodne platnosť kolektívnej zmluvy na konkrétne obdobie. V zásade býva uzatvorená na obdobie jedného kalendárneho roka, ale je možné dohodnúť niekoľkoročnú platnosť celej zmluvy s tým, že sa niektoré vybrané body otvoria každoročným vyjednávaním dodatkov v danej oblasti. V princípe ale vždy platí dohoda, že každá zo strán môže kedykoľvek otvoriť vyjednávanie akejkoľvek problematiky v zmluve, predovšetkým v závislosti na zmenenej ekonomickej situácii vo firme, či na zmene sociálnych podmienok zamestnancov. Platnosť je väčšinou dohodnutá aj na istú prechodnú dobu budúceho obdobia (napr. do konca marca), aby sa vytvoril na vyjednanie budúcej zmluvy dostatočný priestor a aby vyjednávacie tímy neboli v zbytočnej časovej tiesni. Z dôvodu zabezpečenia rovnakých podmienok pre zamestnancov, a tiež v záujme zachovania sociálneho zmieru, majú väčšinou obe strany záujem, aby nenastalo obdobie bez krytia kolektívnou zmluvou.

♦ Prečo platí kolektívna zmluva na všetkých zamestnancov a nielen na členov odborov? Je možné, aby pre zamestnancov – neodborárov zmluva neplatila alebo by platili iné podmienky?
Nie je možné, aby boli z kolektívneho práva vyčlenení niektorí zamestnanci. Ak vo firme existujú odbory, pre vyjednanie kolektívnej zmluvy sú jedinými zástupcami všetkých zamestnancov a zmluva platí pre všetkých zamestnancov bez výnimky.

Úplné znenie platnej kolektívnej zmluvy Slovak Telekom, a.s. nájdete na samostatnej záložke.
Nájdete tam sumár najdôležitejších rozdielov medzi nárokmi vyplývajúcimi zo Zákonníka práce a možnosťami, dojednanými kolektívnou zmluvou.

30.01.2011 - DL