SpäťÚvodINFORMÁCIE - KOMENTÁRE › PKZ #01 - Začína vyjednávanie kolektívnej zmluvy

PKZ #01 - Začína vyjednávanie kolektívnej zmluvy

21.november 2018 / free verzia článku

Tohto roku sa vyjednávaniu kolektívnej zmluvy budeme venovať viac ako po iné roky. Nielen kvôli 'osvete' o detailoch právneho pozadia vyjednávania, podmienok či možností pri ňom, ale - ako ukázali posledné dni - hlavne kvôli tomu, že nové vedenie firmy sa ako svoj prvý krok voči zamestnancom firmy rozhodlo takmer všetky vymoženosti kolektívnej zmluvy z predchádzajúcich rokov zoškrtať...

Hoci sa možno budú niektoré články na prvý pohľad zdať nezáživné, verím, že nikoho neodradí možná dĺžka alebo zložitosť. Budem sa snažiť vo všetkých článkoch používať jednoduchý slovník a dúfam, že neuvedenie všetkých detailov nebude na úkor presnosti alebo pochopenia obsahu.

Väčšina z informácií o kolektívnom vyjednávaní sú detailne popísané v Zákone o kolektívnom vyjednávaní č. 2/1991 Zb., ktorý nájdete v prílohe k článku.



ZAČIATOK

  • Kolektívne vyjednávanie sa začína predložením písomného návrhu zmluvy ktoroukoľvek zmluvnou stranou (zamestnávateľom alebo odbormi). Ak návrh predloží zamestnávateľ - ako sa stalo tohto roku v Slovak Telekome - má úplne legitímne právo predložiť akékoľvek znenie návrhu. Prečo táto veta hrubým? Prídeme k tomu na konci článku, keď budeme hovoriť o možnom štrajku, či protestoch odborov a zamestnancov s postupom firmy.
  • Druhá zmluvná strana (v našom prípade tohto roku odbory) je povinná písomne odpovedať do 30 dní a vyjadriť sa k častiam, so znením ktorých nesúhlasí. Má právo pripomienkovať čokoľvek z návrhu a dať svoje návrhy do znenia.
  • O obsahu odpovede budeme informovať po zasadnutí orgánov oboch zväzov (predsedníctvo OZ Telekom o téme rokuje 22.11.2018). 
     

VYJEDNÁVANIE

  • Obe zmluvné strany sú povinné začať rokovanie o uzavretí zmluvy najmenej 60 dní pred skončením platnosti uzavretej kolektívnej zmluvy (v našom prípade do 30.1.2019, keďže súčasná PKZ je platná do 31.3 2019).
  • Priebeh vyjednávania nemá zákonom určený postup ani podmienky. Obe strany by mali mať záujem na čo najskoršom a bezkonfliktnom dohodnutí obsahu zmluvy.
     

KOLEKTÍVNE SPORY

  • Ak sa obe strany nevedia dohodnúť na znení kolektívnej zmluvy, môžu požiadať o vyriešenie sporu pred sprostredkovateľom alebo rozhodcom.
  • Osobu sprostredkovateľa alebo rozhodcu, ak sa na ňom obe strany nedohodnú, určuje ministerstvo.
  • Žiadosť o riešenie sporu pred sprostredkovateľom je možné podať až 60 dní od prvého podania návrhu zmluvy (v našom prípade najskôr 7.1.2019, keďže návrh znenia PKZ bol odovzdaný 9.11.2018) - pozri aj nasledujúci text o protestoch odborov a zamestnancov.
  • Ak spor nie je vyriešený pred sprostredkovateľom do 30 dní, obe strany sa môžu dohodnúť na tom, že spor vyrieši rozhodca.
  • Ak spor vyrieši rozhodca, doručením jeho rozhodnutia je zmluva uzavretá.
     

ŠTRAJK

  • Ak nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy po konaní pred sprostredkovateľom a zmluvné strany nepožiadajú o riešenie sporu rozhodcu, môže byť ako krajný prostriedok v spore vyhlásený štrajk.
  • Štrajkom sa rozumie čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami.
  • Štrajk vyhlasuje a o jeho začatí rozhoduje príslušný odborový orgán, ak s ním súhlasí nadpolovičná väčšina zamestnancov zúčastnených na hlasovaní o štrajku, pričom sa na hlasovaní musí zúčastniť nadpolovičná väčšina všetkých zamestnancov.
     

PROTESTNÉ AKCIE ODBOROV A ZAMESTNANCOV

Po minulom článku o predloženom návrhu sa ozvali hlasy a návrhy radikálnejších kolegov o čo najskoršom zorganizovaní 'ostrého štrajku', ktorým by odborové zväzy a zamestnanci dali najavo svoj nesúhlas s návrhom zmluvy, ktorý predložila firma.

Návrh znenia novej kolektívnej zmluvy je výsmechom. Je urážkou všetkých zamestnancov, ktorí sú dlhodobo preťažovaní, vyčerpaní, unavení, sú pod neustálym tlakom z možného vyhodenia. Je pľuvancom do tváre všetkým, čo firme venovali celý svoj pracovný život, najmä tých, čo firma vyhodí na ulicu pár rokov pred dôchodkom. O nulovom náraste mzdy ani nehovoriac. Návrh zvyšuje nervozitu medzi ľuďmi a prináša možnosť vydierania a nútenia do urýchleného ukončenia pracovného pomeru začiatkom budúceho roka.

Pritom firma dlhodobo dosahuje výborné výsledky, je podľa vyjadrenia najvyšších manažérov 'zdravá' a trvale vykazuje mnohodesaťmiliónový zisk, ktorý do posledného eura odvádza akcionárovi. V takej situácii je preto úplne pochopiteľné, že ľudia strácajú trpezlivosť a lojálnosť k firme. Nech nikoho neklamú pozitívne výsledky zamestnaneckého prieskumu, tie - bohužiaľ - ešte dlho nebudú iné.

Treba však povedať, že návrh zmluvy, nech je akokoľvek krutý, zosmiešňujúci a prekvapujúci a hoci by neprinášal voči zákonu ani jediný najmenší benefit, nemôže byť dôvodom na štrajk. Štrajk, so všetkými náležitosťami, je možné vyhlásiť len po splnení podmienok, ktoré určuje zákon. Štrajk je krajný prostriedok, keď zlyhajú všetky možnosti dohody. Vyjednávanie ešte ani nezačalo a odborový zväz určite nepôjde krokmi, ktoré nie sú v súlade so zákonom.

To však neznamená, že nemožno protestovať inými spôsobmi. Máme jediné obmedzenie zo zákona. Nemôže sa prerušiť telekomunikačná prevádzka. Je aj na zamestnancoch a na tom, ako sa prípadné protesty pripravia zo strany odborov, či budú ľudia ochotní zúčastniť sa akcií, ktoré firma môže pocítiť, verejnosť si všimne a manažéri o nich budú musieť reportovať svojim chlebodárcom za kopečkami...


ZÁVER

Ako vidíme, kolektívna zmluva môže byť dohodnutá:

  • dohodou oboch zmluvných strán (ST a OZ)
  • pred sprostredkovateľom
  • rozhodnutím rozhodcu.
     

Ak zmluva nie je dohodnutá ani pred sprostredkovateľom a strany nepožiadajú o rozhodnutie rozhodcu, je možné vyhlásiť štrajk (avšak najskôr 60 dní po podaní prvého návrhu).

Na podporu vyjednávania za stranu zamestnancov je možné dovtedy organizovať akékoľvek protestné akcie, ktoré nemajú charakter štrajku (teda prerušenie práce), ale ktorými zamestnanci môžu prejaviť svoj nesúhlas s postupom firmy!!
 



O možnostiach a možnej forme protestov nabudúce. Dovtedy premýšľajme, či a ako sme ochotní prejaviť svoj nesúhlas otvorene, neanonymne, solidárne či vo svojom kolektíve...

A ešte niečo: môžeme svoj (zatiaľ úplne anonymný) súhlas prejaviť zeleným palcom pri článku. Ak ich bude málo teraz, koľko ich bude potom? 

20.11.2018 - DL

ANKETOVÉ OTÁZKY

Počet návštev 2152204
Počet loginov 101599